Pohyb a cyklistika s Parkinsonovou chorobou
V normálnom prípade Parkinsonova choroba a bicyklovanie nepatria k sebe. Osoby trpiace Parkinsonovou chorobou neovládajú svoje telo v plnej miere.Nemôžu behať bez problémov, mávajú ťažkosti s rovnováhou a väčšinou ani sústredenie im nejde tak ako predtým. Tieto vlastnosti sú ale potrebné pri bicyklovaní.
Ľudia s Parkinsonovou chorobou predsa len zvládali bicyklovanie
Z toho vyplývajúc každý zastával názor, že bicyklovanie nie je pre Parkinsonovu chorobu odporúčané. No potom sa stalo niečo nečakané… Zopár jednotlivcov trpiacich už dlhé roky touto chorobou, ignorovali varovný prst lekárov a po rokoch znovu nasadli na bicykel vo vetre a odfičali.
Aj keď telesné požiadavky napríklad pri prechádzaní alpského pohoria okolo výšky 3000 metrov nad morom boli vysoké, náznaky choroby sa nielen že nezvýšili s nástupom záťaže, ale práve naopak. Bolo postrehnuteľné ustúpenie symptómov tejto choroby. Takže bicyklovanie nielen že nezhoršilo stav pacientov, ale naopak, ukázalo sa ako nová vhodná terapia.
Lekári a ich názor na športovanie s Parkinsonovou chorobou
Takmer v rovnakom čase sa začali touto problematikou zaoberať aj lekári, lebo z času na čas natrafili na pacientov, ktorým už samotná chôdza robila problémy, no na bicykli boli ešte stále celkom zdatní.
Lekárstvo sa od tej doby pokúša pochopiť tento nezvyčajný jav. Samotných pacientov trpiacich touto chorobou odpovede na tieto otázky vôbec nezaujímajú, radšej si užívajú voľnosť a radosť s bicyklovania, niektorí jedinci dokonca pár tisícok za rok!
Počas posledných 15 až 20 rokov sa rozšíril názor ohľadom športovania s Parkinsonovou chorobou. Pokým neurológovia zastávajú názor: ak pacient sa začne počas športu potiť, mal by okamžite prestať. No fyzioterapeuti a športoví lekári už z praxe vedia, že to je chyba. Sú názoru, že ľudia trpiaci touto chorobou boli doposiaľ až príliš chránení a tým sa zabránilo znižovaniu ich symptómov choroby.
A naozaj. Jednotlivé osobné skúsenosti pacientov trpiacich na Parkinsonovu chorobu, tiež skúsenosti fyzioterapeutov, ale aj súčasné medicínske výskumy potvrdzujú rovnakú teóriu. Ešte pred tým ako lekári zaujmú stanovisko na túto tému môžeme potvrdiť:
“Jazda na bicykli alebo tricykli je možná aj u pacientov s pokročilým štádiom Parkinsonovej choroby.”
Symptómy choroby sa znižujú
Pravidelné šliapanie do pedálov pravdepodobne uvoľňuje pohybové rezervy u pacientov. Nezávisle od toho či športová cyklistika so žiada viac dopamínu alebo nie, vyzerá to tak, že pri byciklovaní nedochádza k nedostatku dopamínu.
Mnohokrát počas jazdy na bicykli či trojkolke, ale aj čas potom sa znižujú symptómy na minimum, ba dokonca zmiznú úplne.
Bicyklovanie dodáva pôžitok z jazdy a prekonaných cieľov tým pozitívne vplýva na psychiku. Dobrý pocit a vyrovnanosť vplývajú vo vysoké miere na celkový stav osobnosti.
Predsavzatím je samozrejme láska k bicyklovaniu. To neznamená, že každý s Parkinsonovou chorobou má začať bicyklovať. Podobné pocity sa dajú dosiahnuť aj inými športmi, ak k ním máme vzťah.
Dôležité je, aby vás to bavilo
Takže všetci s Parkinsonovou chorobou na bicykle? Vôbec nie. Veľmi rozšíreným nedorozumením je, ak za zázračnú terapiu považujeme niečo, čo inému pomohlo. Čo jednému pomáha nemusí pomôcť automaticky aj iným.
To, že bicykel je pre viacerých tou správnou cestou v boji s touto zákernou chorobou, z jednoduchého dôvodu, a to je láska k bicyklovaniu. Tento pocit k bicyklom sa nedá preniesť na každého. No každý si musí nájsť svoj „bicykel“ a k nemu vytýčiť ciele. Tým môže byť tanec či prechádzka a áno, hoc aj vychádzka s rolátorom. Každý si musí nájsť pre seba ten správny šport podľa svojich možností a schopností. A čo je najdôležitejšie:
Nikdy nezanevrieť a nevzdávať sa!
Každý postihnutý touto chorobou by mal vedieť: aj keď niečo už nefunguje tak ako má, aj tak je tu mnoho ďalších aktivít, o ktoré sa doposiaľ nezaujímal. Stačí si vybrať jednu z nich.
zdroj obrázkov: pixabay.com
Naše tricykle pomáhajú pri rôznych zdravotných problémoch
